PREŠOV. Magdu sme stretli pred Centrom sociálnych služieb na Mukačevskej ulici v Prešove. Starostlivo čistila filter vo vedre na umývanie podlahy. Svoju vysnívanú prácu na trvalý pracovný pomer má už takmer rok.
Príbeh päťdesiatničky je podobný životu tisícov žien z marginalizovanej komunity, nie každej sa ale podarí dotiahnuť to do šťastného konca v podobe pravidelného slušného príjmu.
„Boli sme siedmi súrodenci. Rodičia pracovali, starali sa o nás, mali ťažký život, ale niektorí súrodenci aj tak pili a spali vonku,“ spomína Magda, ktorá má ukončenú iba základnú školu.
Život v pivnici aj na ulici
Po tom, čo sa jej narodilo tretie dieťa, ostala sama. „Muž nepočúval, nedal si poradiť. Skončil v base, lebo sa držal s tými, s ktorými sa nemal. Tak som ostala na deti sama.“
Na otázku, ako sa dá bez príjmu a bez opory vychovať tri deti, odpovedá, že ťažko. „Počúvali ma, nemusela som na nich ani kričať ani ich biť. Videli, ako sa trápim,“ hovorí.
Aj keď sama pochádza zo starej tehelne spod Šebeša, boli časy, keď nemala kde žiť.
„Chvíľu som žila aj v pivnici, dva roky úplne vonku pod holým nebom s deťmi. Až potom som dostala mestský nájomný byt. Ten dostanú len slušní, poriadni ľudia, čo nepijú a starajú sa o svoje deti. Ja alkohol vôbec nepijem. Stále som musela zaplatiť nájom. Keď neostávalo veľa peňazí, tak sme nemali elektrinu ani plyn. Ťažko sa mi žilo,“ vraví Magda.

Upratovala aj okolie domu
Aktivačné práce pre mesto vykonávala 17 rokov. Jej príjem aj s prídavkami na maloleté deti bol v tom čase do 390 eur mesačne. Priznáva, že keby jej občas nepomohli rodičia, nemali by ani čo jesť.
„Či pršalo, snežilo, zima bola, stále sme vonku robili. Prsty som si necítila, prechladla som často od tej zimy, chrbát ma bolel...“
Magda často upratovala aj v bytovke a v okolí, kde býva. Všimli si ju pracovníci sociálneho podniku mesta Prešov, ktorí ju odporučili na miesto upratovačky.
„Sociálni pracovníci vyberali, kto by mohol robiť túto prácu. Mňa vybrali, lebo vedeli, že som spoľahlivá, pracovitá a že nepijem.“
Jej aj niekoľkým ďalším rómskych ženám tak pomohlo medzisektorové prepojenie mesta Prešov a neziskovej organizácie Človek v ohrození, ktorá pomáha nájsť prácu nezamestnaným ženám, či tým na aktivačných prácach.

Je veľkou pomocou
Magda upratuje každý pracovný deň v denných centrách pre seniorov - dopoludnia na Mukačevskej, popoludní na Sabinovskej ulici. „Upratujem podlahu, stoly, stolíky, okná, kľučky, zametám, toalety... Skúšobná doba mi už prešla, nechali si ma. Som veľmi, veľmi spokojná s touto prácou. Chcela by som tu robiť do dôchodku. No a popoludní prídem domov a tam upratujem tiež,“ smeje sa.
Denný stacionár a denné centrum na Mukačevskej navštevuje niekoľko desiatok seniorov. Rozprávajú sa, hrajú spoločenské hry, nacvičujú piesne v spevokole, cvičia pilates, niečo šijú alebo vyrábajú sviečky, ale kto chce, môže sa naučiť aj pracovať s počítačom.
„Je to pre nás veľká pomoc, že máme Magdu na upratovanie, lebo doteraz sme si upratovali zamestnanci sami popri práci. Oplatí sa Rómom dať šancu. Hlavne, aby nám nevyrástla ďalšia generácia, ktorá nemá pracovné návyky. Ja som rodáčka z Jarovníc, takže som s nimi vyrastala a viem, že stabilná práca zmení v ich živote veľmi veľa,“ vraví Jitka Novotná, sociálna pracovníčka, ktorá ma na starosti centrum na Mukačevskej.

Elektrina je už samozrejmosťou
V 1,5-izbovom mestskom nájomnom byte býva Magda s dcérou Natáliou (17), so synom Zdenkom (23), jeho ženou a vnučkou. Všetky Magdine deti chodili aj na strednú školu. Najstarší Kristián (26) je zamestnaný v Košiciach.
„Do práce vstáva už o tretej ráno, ale som rada, že je samostatný. Ešte keď sa Zdenko zamestná, budem úplne spokojná. Lebo čakajú druhé dieťa, tak im bude treba jeden dobrý príjem.“
Odkedy Magda pracuje na trvalý pracovný pomer, má stále elektrinu, plyn aj kvalitné jedlo. „Kúpila som si aj televízor na stenu, aj synovi pomáham. S ochranným príspevkom zarobím 1150 eur, to už je lepšie ako bolo predtým.“

Pomáhajú Rómom aj Ukrajincom
Magda pritom nie je jediná, ktorá po rokoch verejnoprospešných prác nevzdala boj o lepšiu prácu a zamestnala sa. Človek v ohrození pomáha zamestnať sa hlavne ľuďom z marginalizovaných rómskych komunít a ľuďom z Ukrajiny.
„Tieto osoby sú väčšinou nejakým spôsobom znevýhodnené, zraniteľné alebo dlhodobo nezamestnané. Náš program je založený na dobrovoľnom prístupe klienta, ktorý sa na nás väčšinou obráti s prosbou o pomoc pri hľadaní práce," vysvetľuje Maroš Kušnír, koordinátor pre program zamestnávania Človeka v ohrození.
Pokračuje, že pracujú s overenými postupmi aplikačnej praxe, vypracovali si vlastnú metodiku pracovného poradenstva a tiež metodiku rozvoja základných zručností. Ľudí so závislosťami posielajú za odborníkmi, klientom s dlhmi sa snažia pomôcť radami, ako ich splatiť.

Upratovačka sa obsadí rýchlo
Niektorí zamestnávatelia majú voči Rómom predsudky, prípadne zlú predchádzajúcu osobnú skúsenosť. Človek v ohrození však ponúka komplexnú kontinuálnu podporu nielen uchádzačom o zamestnanie, ale aj zamestnávateľom.
„Máme skúsenosti so zamestnávaním ľudí v mnohých odvetviach či profesiách, aj keď je pravda, že nízkokvalifikované pracovné ponuky sú obsadzované veľmi rýchlo – je totiž obrovský záujem o pozície ako upratovačka, pomocná sila v kuchyni, alebo rôzne pomocné práce, a to hlavne na východe našej krajiny," vraví Kušnír.
Aj napriek tomu sa im podľa neho vďaka dobrej spolupráci so zamestnávateľmi, ktorí ich poznajú, darí obsadzovať konkrétne pozície práve nimi odporúčanými klientmi.
S niektorými zamestnávateľmi sa okrem štandardných pohovorov organizácia dohodne aj na exkurzii priamo na pracovisku. Zamestnávateľ tak za tento čas môže aspoň trochu pozorovať správanie klientov a vidieť, či to naozaj berú zodpovedne a vážne.

Nárok na materské aj nemocenské
Práca na trvalý pracovný pomer prináša ľuďom v ťažkých životných situáciách oveľa viac výhod ako sezónne brigády - pravidelná výplata každý mesiac, mzda chránená zákonom – minimálna mzda, príplatky za nadčasy, sviatky, víkendy, nočnú prácu, ale aj sociálne a zdravotné poistenie. Z čoho plynie nárok na nemocenské dávky, materské, ošetrovné či dôchodkové poistenie.
Samozrejmosťou práce na trvalý pracovný pomer je aj nárok na dovolenku, výpovednú lehotu, odstupné či ochrana pred neprimeraným prepustením.
„Okrem iného v práci na trvalý pracovný pomer majú zamestnanci často možnosť kariérne rásť, interne sa vzdelávať a taktiež majú väčšiu šancu získať financovanie z banky. To v rámci aktivačných prác alebo sezónnych brigád v porovnaní s trvalým pracovným pomerom neprichádza do úvahy," vysvetľuje Kušnír.

Zamestnávateľ sa ospravedlnil za nedôveru
Zamestnávatelia poskytujú Človeku v ohrození aj spätnú väzbu na nových zamestnancov. Niekedy neverili, že klienti môžu jedného dňa byť plnohodnotnou súčasťou ich podnikov.
„Až pokým ich nevideli pracovať a vtedy sa nám ospravedlnili za počiatočnú nedôveru. Samozrejme, že začiatky sú všade ťažké, o to zvlášť, ak príde človek z prostredia ovplyvneného generačnou chudobou, kde napríklad nie sú pokryté základné potreby ako tečúca voda a podobne,“ vysvetľuje koordinátor.
Skúsenosti ukazujú, že klienti, ktorí prejdú pracovným poradenstvom, ktoré niekedy trvá aj mesiace, vo väčšine prípadov vydržia v zamestnaní dlhšie a hlavne majú ľahší nábehový proces v rámci zapracovania na pracovisku. „Ak chceme pomôcť ľuďom z prostredia generačnej chudoby nájsť si stabilnú prácu, je nutné dať im v prvom rade šancu,“ dodáva Kušnír.

Priekopník v zamestnávaní Rómov
Oficiálne dostupné dáta hovoria, že polovica Rómov v produktívnom veku je nezamestnaných. A z toho 60 percent zamestnaných Rómov nemá dlhodobú prácu, len sezónne brigády a skrátené úväzky.
Tento začarovaný kruh na východe krajiny láme aj košická spoločnosť Kosit, ktorá sa zaoberá zberom a zhodnocovaním odpadu. Kolegov vyberajú bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie, národnosť či vyznanie. Rozhodujú hlavne schopnosti a ochota pracovať. Takto to robia už takmer 25 rokov.
„U nás každý dostane rovnakú šancu. Samozrejme, existujú pravidlá, ktoré nemôže nikto porušiť - máme nulovú toleranciu voči alkoholu na pracovisku a takisto k neospravedlneným absenciám. Niekedy sa po čase opäť hlásia k nám ľudia, ktorí si na prvý pokus neboli schopní zvyknúť napríklad na pracovný čas. A vtedy vyhodnocujeme, či išlo o závažné porušenie pravidiel a či nám na danú pozíciu treba nových ľudí. Za desať rokov v Kosite som sa ale nikdy nestretol s tým, že by sme odmietli človeka preto, že je Róm,“ vysvetľuje Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti Kosit, a. s.
Na niektorých pracovných pozíciách nie je potrebné mať žiadnu špecializáciu ani dlhoročnú prax. Riaditeľ tvrdí, že majú aj zamestnancov bez trvalého pobytu. To však nie je podmienkou prijatia do zamestnania. Vďaka skúsenostiam majú aj na toto riešenie. Pravidelný príjem môže vyriešiť zamestnancovi aj problém s bývaním, pretože si môže nájsť vďaka tomu ubytovanie.
Na štát sa nespoliehajú
V Kosite sú presvedčení, že pomáhaním Rómom pomáhajú aj sami sebe. „Som presvedčený o tom, že vo výrobe a v službách nemôže byť kvalifikáciou farba pleti. Každý kto žije a podniká v Košiciach, by mal tejto komunite prirodzene pomôcť. Nespoliehal by som sa na štát. Má prísť štát do Mašličkova a všetkým zabezpečiť bývanie alebo obživu zdarma? Takto to nefunguje. Ale ponúknuť im stabilnú prácu, vďaka ktorej si postupne môžu dovoliť vlastné bývanie, to áno. Vtedy začnú premýšľať aj o lepšom vzdelaní pre svoje deti,“ hovorí Christenko.
Odhadom je 40 až 50 percent zamestnancov Kositu rómskeho pôvodu. „Zrejme to nie je malé číslo, keďže napríklad v roku 2019 sme dostali ocenenie Roma Spirit ako najlepší rómsky zamestnávateľ na Slovensku. Ani sme o tom nevedeli. Prihlásila nás na toto ocenenie jedna rómska kapela,“ dodáva riaditeľ Christenko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári